Ako som prekonal jazykovú bariéru | TRAWELL Blog

Ako som prekonal jazykovú bariéru

O čom je pesnička Yesterday či Bohemian Rhapsody?

V druhej polovici 80-tych rokov nebolo veľa možností na štúdium cudzích jazykov. Na stredných školách ste mali okrem povinnej ruštiny na výber jeden, maximálne dva ďalšie jazyky. U nás na strednej škole angličtinár nebol a tak sme si mohli zvoliť nemčinu či francúzštinu. Ako veľký fanúšik Beatles a Queen som hltal všetky ich skladby a túžil porozumieť ich textom. Mal som smolu, stredoškolská nemčina mi v tomto vôbec nepomohla.

Ide sa na jazykovú školu

Tak som sa rozhodol prihlásiť sa na jazykovú školu. V tom čase to však vôbec nebolo jednoduché. V Bratislave sa jazyky sa vyučovali na Štátnej jazykovej škole, na Palisádoch. Zápis sa konal v jedno septembrové popoludnie a pred vchodom do budovy sa tlačilo zo 200 - 300 záujemcov. Po otvorení vchodových dverí som mal šťastie a natlačil sa do budovy skôr než by boli všetky triedy naplnené. Začal som chodiť 2-krát týždenne na jazykový kurz. A po večeroch som si prekladal texty piesní.

Po otvorení hraníc som sa prihlásil na zájazd do Anglicka, kde som s hrôzou zistil, že napriek dvom rokom štúdia, vôbec neviem komunikovať v angličtine. Moja slovná zásoba postačovala na chápanie písaného textu, ale keď na mňa spustil nejaký domáci, z jeho záplavy slov som dokázal zachytiť veľmi málo. Na rozsiahlejšie konverzovanie to nestačilo. Došlo mi, že 4 hodiny týždenne nestačia na zvládnutie angličtiny v krátkom čase.

... takto sa nič nenaučím

Okrem tradičných londýnskych atrakcií som navštívil i sídlo slávnej rozhlasovej stanice BBC a stretol sa s pracovníkmi zahraničného vysielania. Boli to našinci, ktorí tam pracovali a keď som sa pochválil, že navštevujem jazykovú školu u nás doma, tak ma upozornili, že takýmto spôsobom sa jazyk nenaučím. A strčili mi do rúk akúsi brožúru BBC English. Až po návrate domov, som zistil, že sa venuje štúdiu angličtiny a našiel som tam zoznam londýnskych jazykových škôl.

Lákavá predstava

Nápad vybrať sa do Londýna nie kvôli atrakciám, ale kvôli angličtine ma chytil. Stráviť v Londýne niekoľko týždňov bola veľmi lákavá predstava. Za dva dni v rámci zájazdu sme síce stihli tie „naj“ atrakcie, ale vždy sme len naháňali čas, aby sa stihol naplánovalý program. Byť tam celý mesiac, to by bolo určite super! To by bol liek na prekonanie jazykovej bariéry.

Z brožúry som si vybral tri školy a napísal im o cenovú ponuku. Odpovede prišli obratom a z nich som sa rozhodol pre školu v blízkosti Wimbledonu. Tá, ako jediná vyhovovala môjmu rozpočtu, ktorá i tak predstavovala môj polročný plat v čistom. Zvyšné dva boli z pohľadu ceny úplne „uletené“.

Na úhradu školného som vycestoval do Hainburgu, najbližšej dediny v Rakúsku, kde som z pošty bez problémov platbu uhradil. Už sa len pobaliť a odcestovať. Ryanair v tom čase ešte samozrejme nebol, takže výber padol na autobus. Na minimalizovanie cestovného sa mi podarilo skombinovať dve veci. Môj vtedajší zamestnávateľ organizoval zájazd do Paríža a tomu som prispôsobil začiatok kurzu. A tak po prehliadkach Notre-Dame a Eiffelovky som sa od kolegov odpojil a nastúpil na autobus, ktorý ma odviezol do hlavného mesta angličtiny.

4 týždne v Londýne

Bola nedeľa popoludní a metro som si už vyskúšal pri minulej návšteve počas zájazdu. Vďaka tomu som vystúpil na správnej zastávke a s nabaleným kufrom som sa vydal na adresu hostiteľskej rodiny. Cestu trvajúcu normálnou chôdzou 15 minút som absolvoval spôsobom, ktorý fyzici označujú ako Brownov pohyb, za niečo vyše hodinu. Jeden ma posielal doprava, ďalší doľava, nakoniec ma zachránil nápad napísať adresu ubytovania na papier. Tu som pocítil na vlastnej koži aká chabá je moja hovorová angličtina a mizerná schopnosť porozumieť živej reči.

Konečne som dorazil k hostiteľskej rodine. Pauline, domáca pani ma ubytovala a pri šálke čierneho čaju s mliekom ma začala „spovedať“. A vlastne od tej chvíle začala moja mesiac trvajúca "hodina" angličtiny. Vtedy som začal rozoberať „tehličky“ mojej jazykovej bariéry. Široko-ďaleko žiadny Slovák „tlmočník“ a ani elektronický slovník, zostal som odkázaný len sám na seba. Pauline bola trpezlivá, ak som otázku nepochopil, spýtala sa inými slovami, ak ani to nezabralo, položila otázku ešte inak. Ak bola moja odpoveď príliš stručná, pýtala sa ďalej na detaily.

V pondelok som ráno vyrazil do školy v sprievode môjho spolubývajúceho z Francúzska, ktorý po dvoch mesiacoch pobytu „spíkoval“ plynule aj keď stále s evidentným akcentom. Po vybavení formalít začala moja prvá hodina kurzu. Bolo to niečo úplne nové. V triede nás bolo asi 10, rôznych národností z Európy, Južnej Ameriky i Ázie. A veľa, veľa rozprávania. Žiadna nuda. Na rozdiel od toho, čo som poznal z domu, pestrá a zábavne vedená hodina. Prvý deň ubehol veľmi rýchlo a vlastne celý pobyt. Vždy pol dňa škola a potom hurá do mesta po pamiatkach.

Postupne sa mi začal rozväzovať jazyk, prestal som sa obávať, že poviem niečo nesprávne, jednoducho som to povedal slovami, ktoré som poznal. Slovenčinu som vôbec nepoužíval s výnimkou dvoch či troch krátkych telefonátov domov. A posledný týždeň sa mi dokonca začalo snívať v angličtine. Imaginárny múr, ktorý mi bránil v rozprávaní sa postupne rozpadával.

Za tie štyri týždne som v pohode navštívil všetky známe atrakcie a pamätihodnosti, prešiel mnoho múzeí, ale hlavne stratil som zábrany komunikovať. Stačili mi na to 4 týždne v Londýne. A na to množstvo zážitkov so spolužiakmi s Francúzska, Španielska, či Brazílie spomínam dodnes. Samozrejme anglicky som sa nenaučil perfektne, ale dostal som sa na úroveň, aby som mohol bez obáv komunikovať napr. s knižným vydavateľom v Oxforde, či s dovozcom cukroviniek v Leedsi.

Po návrate

Po návrate som napísal krátky článok ako som prekonal jazykovú bariéru do časopisu TREND. Na záver som spomenul, že záujemcom rád poradím. Článok čitateľov zaujal, začali sa ozývať. Ozval sa spolužiak zo strednej školy, potom jeho brat a čoskoro i oni strávili mesiac v Londýne. Po tom, čo som si pobyt dokázal vybaviť pre seba, začal som ho vybavovať i pre druhých. Zrodil sa TRAWELL Service.

Odvtedy uplynulo viac než dvadsať rokov a jazykovú bariéru som pomohol prekonať mnohým aj v takých atraktívnych lokalitách ako sú Toronto, Vancouver, Sydney, Miami, či Honolulu. A začínam uvažovať, že to si zopakujem s niektorým ďalším cudzím jazykom, veď stráviť zopár týždňov v krajine Mayov, alebo podstatne bližšie na Francúzskej Riviére je rovnako lákavé ako bol kedysi Londýn.